Jedenie
Jedenie je komplexná činnosť, ktorá zahŕňa od prípravy jedla cez prestieranie, samotné jedenie až po upratanie. Napĺňa nielen bruško? Je to omnoho viac…
Podľa našich skúseností rodičia veľmi často označujú práve túto aktivitu pri plánovaní podpory ako prioritnú. Prijímanie jedla a tekutín je životne dôležité pre každého z nás. Zvyčajne sa rozvíja od prvého momentu vo vzťahu s mamou. Nakŕmiť svoje dieťa je základná potreba každej mamy. Rodičia prirodzene venujú veľa pozornosti výžive svojich detí, ich chuti do jedla, primeranému priberaniu na hmotnosti. Preto treba myslieť aj na to, že potreba rodiča NAKŔMIŤ DIEŤA a potreba dieťaťa JESŤ je závislá na interakčných stratégiách (napr. mama výrazne a pomaly otvára pusu, hovorí melodicky „ Ham“ pri prvých pokusoch kŕmiť svoje dieťa lyžičkou). Jedenie je v prvom rade sociálny či spoločenský akt, až v druhom biologický.
Rutina okolo jedenia je veľmi komplexná. Zahŕňa veľkú škálu zručností a aktivít, ktoré si dieťa od narodenia postupne osvojuje a kultivuje aj v predškolskom a neskoršom veku. Dieťa v prijímaní potravy zapája všetky svoje zmysly a využíva svoje možnosti (krik, mľaskanie, plač, pohľad, siahanie za jedlom, uchopovanie, vhodná poloha tela pri kŕmení..). Vývinovo prvotnou aktivitou je satie spojené s kojením a pitím z fľaše, ak dieťa zvláda prehltanie. Príprava na tuhú stravu prebieha napr. cez vkladanie si prstov a pästičiek do úst, prípadne rôznych hračiek ako hryzadlá, atď. Tuhá strava totiž vyžaduje prežúvanie, hryzenie, ktoré tieto aktivity trénujú. UČÍ sa kŕmiť prstami, piť z pohára, používať lyžicu, neskôr celý príbor. Rodičia nastavujú dieťaťu počas dňa pravidelný režim jedenia a pitia, podávajú pestrú stravy podľa odporúčaní detských lekárov. Jedenie by sa malo prebiehať v príjemnej atmosfére a spájať sa s potešením z jedenia a zo spoločného kontaktu rodiča s dieťaťom.
Službu včasnej intervencie vyhľadávajú aj rodiny s deťmi so závažnými problémami v prijímaní potravy (sondované deti, s nedostatočnou výživou, vyžadujúce vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť). Každodenný Život rodiny je poznačený neustálym stresom a obavami o zdravie a život dieťaťa. Práve neustále zažívaný stres a obavy môžu blokovať intuitívne rodičovské stratégie, ktoré sú pre podporu jedenia detí veľmi dôležité. Takáto vysoká vnútorná pohotovosť s pocitmi ohrozenia môže u rodičov pretrvávať aj po zlepšení zdravotného stavu dieťaťa. Špecifickým problémom s prehĺtaním a prežúvaním sa venujú špecializovaní logopédi v spolupráci s fyzioterapeutmi, ak sú dostupní, aj ergoterapeuti.
U detí so zrakovým a pohybovým znevýhodnením odporúčame spolupracovať so špeciálnymi pedagógmi zameranými na zrak a fyzioterapeutmi, ako spoločne prispôsobiť prostredie, aké pomôcky a postupy použiť (napr. adaptovaný riad, optimálne sedenie pri jedení, farba a kontrast taniera a podložky) podporené naladenou interakciou rodiča s dieťaťom. Rodič dieťaťu slovne sprostredkováva predstavu o tom, čo sa bude diať a čo sa práve teraz deje. Zároveň venuje pozornosť tomu, Čo mu dieťa signalizuje v rámci jedenia, rozvíja to a vytvára príležitosti pre zapojenie sa dieťaťa do jedenia a pitia.
V Ranej starostlivosti máme snahu prepojiť odporúčania z oblasti zraku, interakcie, komunikácie a motoriky v spoločnom individuálnom pláne, ktorý sa opiera o prioritné potreby rodiny a dieťaťa v každodennom živote. Celkove je program včasnej intervencie zameraný na zvyšovanie samostatnosti, zapojenia a komunikácie detí v rámci každodenných rutín, čo platí aj pre jedenie. Dieťaťu by sme mali dať možnosť opakovane byť prítomné v kuchyni a podľa svojich možností vnímať priebeh prípravy jedla, zoznamovať sa svojím spôsobom s potravinami (ako voňajú, chutia, aké sú na dotyk, čo sa s nimi stane po spracovaní…) , vybavením kuchyne a postupmi. Mieru získaných skúseností môžeme potom pozorovať v hre dieťaťa- čo napodobuje. Môžu to byť najprv počuté zvuky, jednotlivé pohyby. Pomáhame mu kŕmiť macka, bábiku, umožníme vyberať hrnce a pokrievky, manipulovať s nimi. Vždy, ak je to možné, zaraďujeme spoločné stolovanie rodiny, kde má možnosť vnímať návyky a atmosféru okolo jedenia.
Jedenie je každodenná aktivita prebiehajúca vo vzájomnej interakcii a preto je dobré myslieť na to, ako prebieha. Skúsme si teda všímať, čo nám dieťa v rámci JEDENIA signalizuje — mľaská, zvukuje, teší sa spozornie? Povedzte mu, čo u neho vidíte a čo sa ide diať (Áha, ty už vieš, že ideš papať. No ty teda super mľaskáš, už chceš papať.) . A čakajte na reakciu dieťaťa. Jedenie vytvára každodenné príležitosti na interakciu a komunikáciu s dieťaťom. Prizvite ho verbálne aj neverbálne ako požiadať o jedlo, pitie, ako odmietnuť, ak má dosť, vypýtať si viac, vybrať si, Čo by chcelo, ako si vyžiadať pomoc (natrieť nožíkom, olúpať ovocie). Zoznámte ho aktivitami, ktoré súvisia s jedením — ako servírovať riad a potom ho umývať, odkladať o zásuviek, atď. Nechajte dieťaťu dostatočný priestor a Čas, aby sa zapojilo a vyjadrilo. Ak sa mu to podarí, povedzte mu to a tešte sa s ním.
Ako vytvárať pre dieťa príležitosti zapojiť sa do jedenia? Budeme sa tomu venovať v nadchádzajúcich dňoch.
Pripravila Otília Čechová a tím Ranej starostlivosti
