Aká je manipulačná hra u detí so zrakovým postihnutím?
Rozvíjame hru u detí so zdravotným znevýhodnením.
Deti so zrakovým znevýhodnením prechádzajú v rozvoji hry rovnakými vývinovými štádiami ako iné deti, ich hra však má určité špecifiká, o ktorých sa postupne zmienime.
Závisí na veku, v ktorom u dieťaťa zrakové znevýhodnenie vzniklo, jeho závažnosti (nevidiace, so zvyškami zraku, slabozraké, s CVI), Či sú pridružené iné zdravotné znevýhodnenia (telesné, mentálne), na príležitostiach a podpore v rodine.
Dospelí zotrvávajú dlhšiu dobu v úlohe prostredníkov medzi dieťaťom a svetom Rola rodičov v rozvoji hry detí so závažnejším znevýhodnením je náročnejšia na porozumenie potrieb dieťaťa, naladenie na jeho aktuálne zameranie a záujem v interakcii. Ak dieťa nedáva najavo svoje potreby obvyklým spôsobom, rodič sa postupne učí všímať si iné signály dieťaťa a vhodne vzápätí reagovať.
Čo robia rodičia naviac?
Dospelí viac popisujú, Čo sa deje, častejšie podávajú spadnuté hračky, prebúdzajú záujem dieťaťa o hru a poznávanie, čakajú na iniciatívu dieťaťa. Svojím prístupom tak okrem prirodzenej interakcie pomáhajú dieťaťu kompenzovať zdravotné obmedzenia. Deti nedokážu spočiatku deliť pozornosť medzi kontakt s rodičom a interakciu s predmetom. Niekedy uprednostňujú iba kontakt s blízkymi ľuďmi a vyslovene odmietajú dotýkať sa predmetov. Rodičia by mali spolu s odborníkmi zvážiť dôvody odmietania dieťaťa, aby správne interpretovali reč tela.
Môžu sa za tým skrývať aj obavy z neznámeho, ktoré dieťa nedokáže kontrolovať zrakom, dôsledok prílišného tlaku na dieťa, zľaknutia z náhlych dotykov a zvukov. Ak dieťa ešte nedokáže inak vyjadriť svoje pocity, môže byť stiahnutie sa, odmietnutie alebo vzdor jeho spôsob prejavu.
Pre rodičov je Často veľmi ťažké odhadnúť, Čo od dieťaťa môžu očakávať. Najmä ak nemajú v blízkosti rodinu s podobnými ťažkosťami. Preto môžu mať sklon k nadmernej starostlivosti o dieťa (hyperprotektívna výchova) s nízkymi očakávaniami od dieťaťa.
Často predbiehajú iniciatívu dieťaťa, automaticky mu všetko podajú, Čo môže podporovať pasivitu dieťaťa, takzvanú naučenú bezmocnosť. U detí s miernejšími zrakovými poruchami zase môžu mať neprimerané nároky na dieťa a ťažkosti so zrakom podceňovať.
Konzultácia s poradcom včasnej intervencie môže pomôcť nájsť v podpore dieťaťa správnu mieru, ako aj lepšie pochopiť, ako dieťa používa zrak a čo potrebuje
Podpora manipulačnej hry u detí, ktoré nevidia
Skúmanie predmetov je významný krok vo vývine dieťaťa, ktoré nevidí, nevníma zrakom tvary. Niektoré deti potrebujú viac Času a trpezlivosti dospelých, aby začali predmety prijímať. Zrakové vnímanie nahrádzajú najmä hmatom a sluchom, neskôr deti môžu veľmi dobre kompenzovať svoje znevýhodnenie rečou.
Chýba lákanie zrakom
Kým malé dieťa bežne priťahuje hračka, ktorú vidí pred sebou, interakcia so svetom pri strate zraku začína počúvaním zvukov. Dieťa, ktoré nevidí, potrebuje mať veľa rôznych telesných, zmyslových zážitkov (vrátene čuchu, chuti), aby sa začalo hrať. V prvom roku Života spotrebuje všetku svoju energiu, aby porozumelo svetu okolo seba. Do spoznávania predmetov okolo seba dieťa zapája rôzne Časti tela a zmysly. Skúmanie ústami a rukami je veľmi dôležité a dlho v hre pretrváva aj v staršom veku. Dieťa veci hladí, klope, trie o seba, dáva do úst, strká do nich prsty. Ústa a ruky spresňujú poznatky o materiáli, váhe, tvare, teplote, chuti, tvrdosti predmetov. Je to základ pre rozlišovanie vlastností predmetov.
Pri rozpoznávaní používa dlhšie, ako je bežné, svoje ústa. Vníma rodiča aj podľa vône mydla, parfému, vody po holenĹ U detí s ťažším zrakovým znevýhodnením je veľkou výzvou lákať ich k pohybu, siahaniu, prenikaniu do priestoru. Často dávajú prednosť polohe v ľahu na chrbte, kde sa cítia najistejšie.
Zvuk nie je rovnocenná náhrada za zrakový podnet
Sluchové informácie — zvuky – nie sú rovnocennou náhradou na zrak. Dieťa začne siahať za zvukom (napr. hrkálkou), až pochopí, čo zvuk vytvára – spozná zdroj zvuku. Je to oveľa náročnejšie. deje sa to najskôr až koncom prvého roka.
Dieťa pri počúvaní obvykle stíchne, prestane sa hýbať, natáča sa v smere zvuku. Rodičia by mali myslieť na to. aby dieťa nepresycovali stálym zvukovým pozadím (napríklad neustále zapnutý televízor) a podporili dieťa, aby spájalo zvuky s reálnymi predmetmi a činnosťami.
Napokon, svet je plný rôznych zvukov, skúste si zatvoriť oči a započúvať sa. Otváranie dverí, kroky okolo, položenie hrnčeka, brechanie psíka, varenie kávy… Ktoré zvuky vaše dieťa pozná?
Vnímanie sluchom a hmatom je iné ako zrakové
Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz— ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. Podobne je to aj u dieťaťa s výrazným zrakovým obmedzením, napríklad s trubicovým videním, so zvyškami zraku. Dieťa potrebuje skladať čiastkové informácie do celkov, aby si utvorilo predstavu o predmete. Hrnček má uško, môže strčiť do neho ruku, zaťukať na neho. Stoličku môžeme vnímať chrbtom, posúvaním na sedadle, rukami chytať boky, nohami vnímať nohy stoličky, Akú predstavu stoličky si z toho vytvoríme? Vyžaduje to rozvíjanie postupov prehmatávania, rozvoj predstavivosti, pamäti. Aj vlastné telo bez pomoci zraku nie je samozrejmé vnímať ako celok, pomáhajú masáže, náruč mamy, pomenovávanie častí tela pri kúpaní a utieraní, vytvorenie »hniezda“ z vankúšikov, ktoré telo obkolesujú.
Predmety prestávajú existovať, ak sa ich nedotýkame, ak nevydávajú stály zvuk Ak malému dieťaťu vypadne z ruky hračka, môže ju ešte sledovať očami, hoci ju nedosiahne – hračke stále existuje. Ak vypadne malému dieťaťu, ktoré nevidí, kocka, akoby prestala existovať. Pojem stálosti predmetov sa u detí, ktoré nevidia, vytvára dlhšie.
Pomáha, ak má pri hre hračky na podnose so zdvihnutými okrajmi. Predmety. hračky tiež môžu byť priviazané gumičkou k telu, ruke alebo podložke (viac príkladov prinesieme neskôr s prístupom Lilli Nielsenovej).
Niekedy si môžete všimnúť, že dieťa si položí blízko hračku a chvíľami si jej prítomnosť overuje kontrolným siahaním, aby sa ubezpečilo o jej prítomnosti. Podobne môže hlasom kontrolovať prítomnosť mamy v miestnosti. Najskôr začne vyhľadávať veci, ktoré má v kontakte s telom, potrebuje v tom podporu.
Zrak nám obvykle umožňuje kontrolovať svoje pohyby, situáciu v miestnosti, odchody a príchody osôb, kde sú hračky
Dôležitou zásadou u detí, ktoré nevidia. je vopred im oznamovať naše príchody, aktivity, Čo s nimi ideme robiť, čo im podávame. Dieťa, ktoré vidí, sa môže pripraviť na tieto situácie, odmietnuť alebo vystrieť ruku ku nám.
Stáva sa, Že deti, ktoré nevidia, odmietajú neznáme predmety, nové hračky a dávajú prednosť známym. Nemali by sme to vzdávať, je možné nechať predmet v dosahu dieťaťa. S novými predmetmi môže zachádzať spôsobom, ako sa učilo veci chytať. Začne len opatrnými dotykmi, potom krátkou aktivitou s predmetom, môže veci odstrkovať, zahadzovať. Postupné zoznamovanie môže trvať dlhšie, až kým predmet pevne uchopí a začne skúmať.
Mali by sme teda zvažovať viaceré možnosti, ak dieťa odmieta kontakty s rôznymi materiálmi a vecami vo svojom okolí.
Vývin manipulácie
Dieťa, ktoré nevidí, prejaví záujem počúvaním – nasmeruje ucho, tvár k zdroju zvuku, občas sa stíši, prestane hýbať. Začína sa krátko dotýkať vecí okolo seba rukami, ústami, jazykom nohami, telom. Neskôr sa rozvíja krátka akcia s predmetmi cez hmat – postrkuje, klope, hladí, trie, pohybuje s predmetom. Pomáha, ak tým vyvolá zvuk, môže ho to fascinovať a tak pohyb opakuje. Baví ho zvuk padajúcich predmetov. Postupne sa predlžuje hmatové skúmanie predmetu a dieťa sa dotýka rôznych častĹ Drží bábiku nohami a rukami siaha po vlasoch, jazykom sa dotýka tváre, Pohybuje niektorými časťami hračky – nohami bábiky, kolieskami autíčka.
Zaujíma ho otváranie a zatváranie viečka, skrinky, dverí. Vníma rezonanciu predmetu, na ktorý ťukalo tak, Že potom na neho položí ruku. Pri držaní dvoch predmetov si môže pomáhať aj chodidlami. Náhodne začne búchať predmetmi o seba, o stôl, Čo vytvára rôzne zaujímavé zvuky.
Ak má dieťa vytvorené stále prostredie pre hru (napr. hrazdička, Malá izba, hrací kútik), kde už pozná rozloženie známych hračiek, dokáže pri siahaní vopred nastaviť svoju ruku podľa tvaru predmetu. Potom mu stačí letmý dotyk, aby si overilo ich prítomnosť.
Čo by sme mali rešpektovať a podporovať?
Vývin hry je u detí, ktoré nevidia, pomalší. Potrebujú viac Času na každú fázu hry, aby si osvojili nové zručnosti a pojmy, prepojili informácie. Hra môže byť obsahovo iná, máva menej obmien; dieťa používa veci, ktoré sú v dosahu a o ktorých vie. Viac využíva sluch, hračky si môže vyberať aj podľa toho, Či sú príjemné na dotyk, Či mu niečo pripomínajú.
Napríklad nevyberie figúrky podľa veľkosti, ale skôr podľa oblečenia, vône — lekár nemusí mať biely plášť, ale inak vonia. Babička nemusí mať sivé vlasy, ale má pletený sveter… Manipulačná hra po jej rozvinutí dlho ostáva ako hlavná, dieťa ju používa aj ako úvod do inej hry, aby sa dôkladne zoznámilo s predmetmi, hračkami, až potom sa môže v hre posunúť.
Ako podporiť manipulačnú hru
• Dieťa sa má pri hre cítiť bezpečne – v lone dospelého, v jeho blízkosti. Dospelý ostáva orientačným bodom, bezpečným prístavom, z ktorého sa vydáva na prieskum. Vytvára podmienky pre hru, povzbudzuje a oceňuje dieťa, poskytuje slovné prepojenie. Podporuje tiež samostatnú hru dieťaťa a vlastné skúmanie, vhodným priestorom sa môže stať aj Malá izba Lili Nielsenovej. Samostatne aktivity dieťaťa potom spoločne zdieľajú a pomenovávajú. Ak má vaše dieťa CVI (centrálnu, kortikálnu poruchu zraku), bude treba rešpektovať ťažkosti s viacerými podnetmi, ktoré prichádzajú naraz.
• Rodič s dieťaťom môže skúmať nové predmety, hračky spoločne „ ruka v ruke“. dospelý siaha na predmet a prehmatáva ho, pričom dieťa má položenú svoju ruku na ruke rodiča a zapojí sa podľa svojich možností – napríklad len jedným prstíkom pomedzi prsty dospelého. Môže sa samo rozhodnúť, do akej miery sa odváži. Pri dieťati s CVI sa nezľaknite, keď odvráti hlavu počas toho, ako sa snaží predmet chytiť. Nie je to nezáujem. Jednoducho pozerať a siahať naraz pre neho môže byť ešte zložité.
• Rozvoj hry Často vyžaduje viac Času, neustále podávanie spadnutých hračiek, čakanie na iniciatívu dieťaťa. Niekedy je potrebné hračku dieťaťu pridržať, priviazať, aby ju mohlo skúmať a urobiť to z tej strany, kde ju dieťa môže vidieť. Rešpektujeme potrebu dieťaťa opakovať aktivity s predmetmi, skúmať ich svojím spôsobom.
• Rodičia viac pomenovávajú vnímané vlastnosti predmetov, zvuky, ako aj to, čo dieťa alebo rodič práve robí, aby si dieťa spájalo súvislosti. Spoločne skúmajú, čo sa dá robiť s predmetom, ako sa predmet používa.
• Rodičia by si mali byť vedomí, že dieťa spočiatku nedokáže venovať pozornosť súčasne dospelému i hračke.
• Dieťa, ktoré nevidí, dáva často prednosť konkrétnym hračkám a materiálom. Nevnucujeme mu svoje predstavy. Napríklad ak uprednostňuje kocky pred
plyšovými hračkami.
• Hoci dieťa často dáva prednosť hre so známymi hračkami a má rado opakovanie, ponúkame mu aj nové veci, potrebuje čas na zoznámenie. Ak dieťa používa zrak (napríklad sa to začína učiť pre CVI), možno bude stačiť, ak nová hračka bude mať rovnakú farbu, podobný tvar, ako tá predchádzajúca.
Manipulačná hra u detí so slabozrakosťou
Hoci rozvoj hry u detí so slabozrakosťou nemusí byť nápadnejšie ovplyvnený, niekedy však hra môže stagnovať, podobať na hru mladšieho dieťaťa, čo si môže dieťa uvedomovať.
V ranom štádiu deti otáčajú hlavičku za výrazným zrakovým podnetom, naťahujú sa za predmetmi v blízkosti, uchopovanie prebieha obvykle primerane. Môžu začať uprednostňovať hračky, ktoré sú pre nich zrakovo príťažlivé – s jasnými farbami, ktoré vidia zreteľne na kontrastnom pozadí Dávajú prednosť lesklým materiálom, približujú si hračku k oku, ak potrebujú lepšie vidieť. Tiež môžu viac využívanie vône, zvuky, hmatu aké sú veci na dotyk. Rešpektujeme, že môžu dlhšie používať na skúmanie ústa a potrebujú viac času na spoznanie hračiek, predmetov a preskúmanie, opakovanie pohybov. Z týchto dôvodov venujeme viac pozornosti výberu vhodnej hračky (tvar, farba..), osvetleniu a farebnej úprave hracieho priestoru, nedávame veľa hračiek naraz – umožníme dieťaťu ich postupné objavovanie.
Výber hračiek a zariaďovanie priestoru pre manipulačnú hru:
Berieme do úvahy vývinové úroveň dieťaťa, mieru zrakového znevýhodnenia, Či má dieťa aj iné znevýhodnenie. Tu je niekoľko postrehov, ktoré sa týkajú hry detí so zrakovým znevýhodnením.
Pri výbere hračky zohľadníme to, čo dieťa zaujíma
• Zvuk: dieťa bude viac búchať do predmetov, ktoré vydávajú zvuk, ako do tichých.
• Štruktúra hračky: rôznorodé povrchy, zaujímavý tvar s prehĺbeninami, pohyblivými časťami – na skúmanie prstami.
• Vizuálne aspekty: kontrastné farby, svetelné efekty, zmeny farieb, pohyb láka k pozeraniu.
• Vône a chute: deti skúmajú aj ústami.
• Ľahká manipulácia: veľkosť hračky podľa veľkosti dlane, ľahké na dvíhanie.
Priestor pre hru
• Akcia – reakcia: niektoré deti potrebujú mimoriadny podnet, aby začali siahať za hračkou. Deťom, ktoré ešte nesiahajú zámerne a nemajú pojem stálosti predmetov treba usporiadať prostredie tak, aby čo najmenší pohyb vyvolal odozvu, aby sa predmety nestrácali. Hrazdička v postieľke so zavesenými hračkami umožní, aby mimovoľný pohyb vyvolaj reakciu, zvuk, pohyb zavesených predmetov.
• Dosiahnuteľnosť: v postieľke sa dá zabezpečiť – priestor je prirodzene ohraničený. V sede môže mať dieťa ťažkosti, vhodný je stolík s okrajom, pripevnenie vecí na sklopnú dosku suchým zipsom, na zápästie suchým zipsom, na tričko, na pás okolo trupu.
• Bezpečnosť: dáme pozor na príliš malé predmety, ktoré dieťa môže prehltnúť, predmety s ostrými hranami, špicami.• Akustika: miesto na hru by malo byť bez akustiky s ozvenou, nežiadúcich zvukov.
• Svetlo a osvetlenie: dieťa nemá pozerať priamo do lampy, prostredie pre hru má byť vytvorené s využitím kontrastu, farieb, ktoré dieťa vníma. Pri deťoch s CVI treba rešpektovať, v akej fáze sa nachádzajú, a tomu aktuálne prispôsobiť množstvo podnetov v priestore, kde sa dieťa hrá.
Spracovali: O. Čechová, L. Stohlová, H. Tytykalová
Použitá literatúra:
- E. van den Broek, Y. Moleman, J. Hellendoorn: Škála vývoje hry dětĺ se zrakovým postiženĺm, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015
Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2014 - R. L. Pogrund, D. L. Fazzi: Early focus, AFB Press, USA 2010
- L. Nielsen, Učení zľakově postižených dětí v raném věku, Praha 1998
- Che Roman-Lantzy: Cortical Visual Impairment An Approach Intervention. New York, AFB Press, 2018 to Assesment Invervention
