Kombinačná hra u detí so zdravotným znevýhodnením

Najzaujímavejšie sú reálne predmety v domácnosti. Stavanie vecí na seba sa však opiera o zrak. Dieťa si musí najprv vytvoriť predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže. Naučí ho, ako na to.

Vydané  13. mája 2020, zverejnil 

Ak má dieťa slabší zrak

Tempo vývinu a spôsob hrania sa príliš nelíšia od hry iných detí. Deti využívajú skôr predmety na dosah ruky, ale manipulujú s nimi podobne. V závislosti na zrakových schopnostiach a zornom poli môže dieťa so slabozrakosťou vnímať vzdialenejšie veci neostro. Preto nemusí byť dostatočne lákavé vybrať sa za nimi a preskúmať ich.

Rodičia by si mali všímať, ako sa dieťa doma zrakom orientuje a konzultovať využívanie zraku a podporu hry s poradkyňou včasnej intervencie. Rovnako je dôležitý výber hračiek. Jasne sfarbená hračka, kontrastujúca s okolím láka k lezeniu, aj keď dieťa nevidí presne, čo je to. Podporujeme aj hmatové skúmanie hračiek. Volíme vhodné povrchy a materiály hračiek. Rešpektujeme, že deti môžu odmietať niektoré materiály, ktoré vnímajú ako nepríjemné.

Kombinačná hra u detí, ktoré nevidia

Pri manipulácii s predmetmi dokážu deti, ktoré nevidia, využívať rôzne časti tela. Môžu si veci pridržať nôžkami, skúmať ústami, otierať o tvár, cítiť plochu chrbtom. Vyvíjajú si vlastné techniky odhadovania veľkosti a vzdialenosti pomocou vlastného tela, dlane.

Obvykle sa hrajú s dvoma predmetmi v rukách – bežne deti používajú viaceré predmety naraz. Pozorne počúvajú zvuky, ktoré spôsobia búchaním, škrabaním po povrchu, ťukaním o seba, zahadzovaním. Opakujú aktivity, obmieňajú predmety. Pritom spontánne porovnávajú ich váhu, tvar, veľkosť, zvuky i vône.

Oddeľovanie predmetov od seba je pre deti príťažlivé

Avšak dieťa, ktoré nevidí, nemusí ešte chápať, že ide o zloženie dvoch predmetov v sebe. Ak dostane napr. kocku v poháriku, môže byť prekvapené, keď kocka pri natriasaní vyletí von. Neuvedomujeme si, že tento vzťah dvoch predmetov vnímame najmä očami.

Bežne malé dieťa často pozoruje, ako niekto vkladá jednu vec do druhej (zubnú kefku do pohárika). Pomôžeme dieťaťu pomôcť porozumieť tomu. Napr. vložíme do pohára hrkálku tak, aby vyčnievala. Pomôžeme dieťaťu vnímať rukami celok a vytiahnuť hrkálku von. Neskôr hrkálku nahradíme menšou kockou, ktorá už neprečnieva. Hráme sa hru so vkladaním a vyberaním kocky do pohárika.

Aj deti, ktoré nevidia, najprv vyberajú, vysýpajú veci z nádob, až potom ich vkladajú

Keď deti začnú liezť, obľubujú vyťahovať veci zo skríň a zásuviek. Prakticky sa učia, že veci existujú ďalej aj v uzavretých priestoroch, nádobách. V priebehu dňa môžu deti vidieť rôzne situácie v domácnosti – ako mama vkladá alebo vyberá ponožky zo zásuvky, dáva keksíky do plechovky, jedlo do chladničky.

Deťom, ktoré nevidia, je potrebné tieto možnosti ukázať. Pomôcť dať dole viečko z plechovky a siahnuť dovnútra.

Najzaujímavejšie sú reálne predmety v domácnosti

V domácnosti je veľa možností, ako sa hravým spôsobom učiť o vzťahoch predmetov, rozvíjať zručnosti pri manipulovaní.

Dieťa môže priraďovať pokrievky a hrnce, vrchnáky a krabice. Prázdna fľaša od šampónu nielen príjemne vonia, ale má aj zaujímavý uzáver na skrutkovanie. Panvice s viečkami sú veľké a malé. Môžeme priraďovať veľké lyžičky mame a tatovi, malú sebe. Porovnávať topánky a hľadať páry. Triediť plastové nádoby s okrúhlym alebo štvorcovým tvarom a hľadať správne viečka. Vytriediť mrkvy a kaleráby na záhrade.

Súbežne pomáhame dieťaťu chápať základné priestorové vzťahy (vnútri/vonku, na/pod, hore/dole), vlastnosti predmetov (hladký/drsný) a pojmy (veľký/malý). Triedenie podľa tvaru vyžaduje dlhšie poznávanie a prehmatávanie predmetov.

Niektoré možnosti kombinačnej hry sú náročnejšie

Stavanie kociek v priestore (veža, domček) sa opiera o zrak. Dieťa si musí vytvoriť najprv predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže. Naučí ho, ako na to.

Pre deti s veľmi oslabeným zrakom je typická skôr hra so zvukmi. Miesto farieb sa zameriavajú na povrchy a zvuky, ktoré predmety vydávajú. Gúľanie loptičiek, narážanie do seba vytvára zaujímavé zvukové možnosti. Skôr ako stavba z kociek ich zaujme tvorenie sekvencií zvukov a rytmov.

Poznávanie predmetov, napodobovanie rôznych zvukov a vytváranie zvukových sekvencií v hre často dlhšie pretrvávajú, aj keď sa dieťa dokáže hrať zložitejším spôsobom.

Ako podporiť kombinačnú hru:

  • Rešpektujeme, že dieťa so slabým zrakom potrebuje viac času na spoznanie hračiek a predmetov. Ponúkame mu rôzne hračky a bežné predmety v dostatočnej miere, obmieňame ich. Novú vec pomenujeme, ukážeme, ako sa používa.
  • Pomáhame rozvíjať hru dieťaťa. Môžeme mu ukázať, ako kombinovať predmety v hre, byť spoluhráčmi v interakcii. Pripojiť sa k ťukaniu dieťaťa kockou o podlahu – rozdiel vo zvukoch prekvapuje.
  • Vytvárajme príležitosti na hru s vyberaním a vkladaním, hry na skrývačku (pod stôl, za skriňu, skrývanie hračky v nádobách). Dieťa môže vyprázdňovať vedierka a prekladať kocky do košíka, vyberať kolíčky z košíku na bielizeň, otvárať kuchynskú skrinku, ukladať lyžičky a podobne.
  • Deti si kontrolujú prítomnosť dospelého v miestnosti – kútikom oka alebo prostredníctvom hlasu. Informujeme ho o svojom pohybe v priestore. Niekedy stačí občas povedať niečo povzbudzujúce, prejaviť záujem, čo dieťa robí, ubezpečiť ho. Ak uniká príliš do rozprávania, môžeme ho nasmerovať k hre s predmetmi.
  • Zabezpečíme dostupnosť hračky, napr. tak, že ju priviažeme k stoličke, k podložke, použijeme zásteru s kapsičkami, podnos, ohradíme priestor na hru a tak ďalej.

Hračky

  • Vkladanie a vyberanie: košíky, krabice, skrinky, zásuvky, kufríky, misky, rôzne viečka a dvierka, rôzne spôsoby otvárania.
  • Skladanie na seba a stavanie: kocky látkové, drevené, magnetické stavebnice, Duplo, Lego. Deti sa tešia, ak vežu najprv búrajú, rozkývajú, padanie je zábavné počúvať.
  • Spojovanie napevno: použijeme stavebnice s jednoduchým pripájaním, suchým zipsom, magnetické napr. Geomag. Nevyžadujú tak presné úkony, majú dostatočne veľké diely, ľahšie sa spájajú, stavba je stabilnejšia. Volíme lákavé kontrasty farieb. Spočiatku dieťa iba rozpája spojené diely, až neskôr začne spájať a budovať stavby.
  • Zapĺňanie: deti, ktoré nevidia, dávajú prednosť pred stavaním veže napr. ukladaniu kociek rovnakej veľkosti na plochu zásuviek, krabíc.
  • Obmena hry: meníme druhy stavebníc (drevené, penové), materiály s rôznymi vlastnosťami a povrchmi – plechovky, látka, lepenka, rôzne krabice, povrázky.

Priestor pre hru

  • Plocha na hru má byť dostatočne veľká. Myslíme na to, že koberec tlmí zvuky.
  • Výšková úroveň: niektoré deti kľačia u stolíka, aby mali stavbu vo výške očí.
  • Ohraničenie: pre deti s obmedzeným zrakom môže byť problém udržať si prehľad o využívaných hračkách, dieloch stavebnice. Pomáha ohraničenie priestoru, napr. stolík alebo podnos so zvýšeným okrajom. Deti často dajú prednosť menšiemu počtu predmetov v blízkosti, aby si zachovali prehľad a rýchlu dostupnosť počas hry.

 

Postupný vývin hry: dieťa od spájania dielov, búrania veže, stavania múru prechádza do rozvinutejšej formy hry. Kocky a stavebnice slúžia kombinačnej i funkčnej hre. Dieťa potom včleňuje do hry rôzne figúrky, autíčka, zvieratká.

 

Ako postupovať pri CVI (centrálnej/kortikálnej poruche zraku)

Pre deti s CVI upravíme všetko tak, aby mali čo najlepšie podmienky pre zapájanie zraku. A keďže všeobecné odporúčania pri deťoch s CVI úplne nefungujú, treba vychádzať z fázy, v ktorej dieťa práve je.

V prvej fáze bude dieťa zrejme potrebovať stlmené svetlá, svetelný box, jednofarebné predmety v jeho obľúbenej farbe alebo také, ktoré sa lesknú. A tiež prostredie bez rušivých vplyvov. Spočiatku sa dieťa môže hrať napríklad s dvoma jednofarebnými pohárikmi, alebo lesklými korálikmi, ktoré sa budú dať vybrať z presvietenej farbenej plastovej mištičky.

V neskorších fázach môže stačiť farebné zvýraznenie predmetov pre hru, používanie sýtych farieb, jednofarebná podložka a trochu viac pokoja bez neznámych, náhlych zvukov a podobne.

Niektoré deti budú potrebovať čas na to, aby sa začali hrať s predmetmi, ktoré ešte nevideli. Bude im však pomáhať, ak budú podobné, ako tie, ktoré už poznajú.

Veľa zábavy pri vyhadzovaní alebo vhadzovaní predmetov spraví napríklad lesklé vedierko, ktoré bude mať na dne malé svetielko a podobne. Poraďte sa s vašou kľúčovou poradkyňou a vychádzajte z výsledkov posúdenia funkčného zraku zameraného na CVI.

 

Spracovala: Otília Čechová, Halka Tytykalová

Použitá literatúra:

E. van den Broek, Y. Moleman, J. Hellendoorn: Škála vývoje hry dětí se zrakovým postižením, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015 Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2014 P. Soksen, B. Stiff, Show me what my friends can see, Londýn 1991 Ch. Roman-Lantzy: Cortical Visual Impairment – An Approach to Assesment and Intervention. New York, AFB Press, 2018 D. Sheline: Strategy to See. Colorado, 2016 A. H. Lueck, G. Dutton: Vision and the Brain: Understanding Cerebral Visual Impairment in Children. Kentucky, 2015 

Prečítajte si aj naše ostatné články

Rozvoj dieťaťa a podpora rodičovstva

Vitálne kapacity

Spánok

Obliekanie

Hygiena

Hra

Jedenie

Interakcie a vzťah

Povedali o nás