Raná starostlivosť

Prečo je spoločná hra detí dôležitá?

Už batoľatá začínajú prejavovať záujem o hru iných detí. Učia sa pozorovaním, napodobovaním, samotným zapojením sa do hry. To, či sa dieťa dokáže zahrať s ostatnými rovesníkmi, záleží na viacerých skutočnostiach. Spoločná hra prechádza určitými vývinovými fázami. Je ovplyvňovaná prvotnou podporou v rodine, možnosťami i znevýhodneniami dieťaťa, jeho záujmami.

Čo spoločná hra umožňuje?

• Objavovanie detí, že spolu môžu niečo robiť a tešiť sa z toho. Hra prináša viac vzrušenia, neočakávaných situácií. Spojenie sa s inými deťmi ju obohacuje (rôzne roly, väčšie stavby).
• Učí deti tolerancii, deleniu sa a zdieľaniu. Pri rozdeľovaní rolí sa učia vyjednávať, plánovať, dodržiavať pravidlá, experimentovať s rolami.
• V rámci spoločnej hry deti riešia svoje konflikty, učia sa ovládať emócie a agresivitu.

SPOLOČNÁ HRA S DOSPELÝMI

Prvá forma spoločnej hry sa vyvíja v rámci prvotného vzťahu s rodičmi. Spoločná hra znamená, že sa spolu niečomu venujeme. Nevyhnutnou podmienkou spoločnej hry je preto zdieľanie pozornosti. Čo pod tým rozumieme?

Sú to situácie, keď dieťa i druhá osoba (rodič) venujú súčasne pozornosť tomu istému predmetu alebo udalosti. Pritom obe strany si to uvedomujú (zamerania pozornosti druhej osoby). U dieťaťa je to významný vývinový krok. V prvom roku sa totiž deti dokážu v interakcii venovať naraz iba jednej veci. Buď sledujú hračku, alebo rodiča.

Vývinom sa tieto schopnosti menia. Dieťa pozornejšie sleduje rodiča, čo práve robí. Ich zameranie sa tak prepojí. Alebo chce upozorniť rodiča na autíčko, ktoré by chcelo mať. Ukazuje na neho, alebo upiera striedavo pohľad na hračku a rodiča. Už dokáže deliť svoju pozornosť. (Súčasne aj rodič delí pozornosť medzi hračku a dieťa). Keď dieťa autíčko získa, odzrkadlí sa v oboch účastníkoch aj potešenie zo vzájomného porozumenia, prežívaná emócia.

Ako môže rodič rozvíjať zdieľanú pozornosť u svojho dieťaťa?

Aj tak, že sleduje dieťa a pripojí sa k aktivite, ktorá dieťa práve zaujíma. Tým podnecuje dieťa k prepájaniu pozornosti venovanej aktivite a rodičovi. Tak sa schopnosť sledovať len predmet, či len rodiča mení na tzv. trojuholník medzi rodičom, aktivitou a dieťaťom.

Zdieľanú pozornosť možno odvodiť z výrazu tváre, slov, reči tela. Dieťa zrkadlí úsmev rodiča a napodobuje aj zvuky. Učí sa tak komunikovať, čo chce. Napr. ponúkne rodičovi hrkálku. Alebo na ňu ukáže a pozerá do tváre rodiča. Takto sa dožaduje, aby rodič hrkálku zobral.

Po prvom roku deti tieto schopnosti d’alej rozvíjajú. Zdieľaná pozornosť je prvotným spôsobom porozumenia, čo si myslia iní. Je predpokladom sociálneho správania detí. Ak začneme vnímať iných ľudí ako niekoho s podobnými možnosťami a potrebami, môžeme sa učiť lepšie predvídať vzájomné správanie a nadväzovať vzťahy.

Spoločná pozornosť tiež umožňuje rodičom vplývať na dieťa, učiť ho v prirodzených situáciách. Napríklad rodič a dieťa spolu zamerajú pozornosť na detskú knižku. Rodič knižku pomenuje a opýta si, či si ju chce prezerať. Zapojenie dieťaťa sa tak okrem fyzickej manipulácie s knižkou rozšíri aj o poznanie, k čomu predmet slúži a ako sa volá. Tak sa skúsenosti z telesnej aktivity a vnímania materiálu prepoja s názvom a funkciou, k čomu daná vec obvykle slúži.

Dieťa má možnosť vo svojej rodine zažívať, že môže mať s iným ľuďmi spoločne skúsenosti. Môžeme sa v nejakom okamihu vzájomne spojiť a zdieľať, čo cítime, vnímame.

Prvá forma spoločnej hry: striedanie iniciatívy

Prvá spoločná hra sa objavuje, keď rodič a dieťa začnú striedavo preberať iniciatívu v nejakej situácii. Spočiatku sa pripája k dieťaťu ako prvý rodič, napr. ak vydáva nejaký zvuk. Rodič ho opakuje, pridáva iný zvuk, výmeny v interakcii sa predlžujú. Možnosti rozvíjať striedanie v bežnom živote postupne narastajú. Striedať sa dá pri búchaní na stôl, kotúľaní lopty, dopĺňaní riekanky.

Zdieľaná pozornosť a striedanie v hre sa u detí s ťažím zrakovým a ďalším znevýhodnením vyvíja pomalšie. Preto je potrebné venovať tejto téme v rámci včasnej intervencie osobitnú pozornosť. Dieťa, ktoré nerozlišuje zrakom tvár rodiča, ťažšie vníma jeho zameranie. Tiež rodič môže mať problém zistiť, čo práve dieťa vníma. Avšak výskumy dokazujú, že je možné včasnou podporou rodiny vzájomnú interakciu dieťaťa a rodičov skvalitniť.

Odborníci hovoria, že v spoločnej hre vo vzťahu dospelého a dieťaťa prevláda dospelý. Určuje pravidlá, cíti zodpovednosť za dieťa, vychádza dieťaťu v ústrety. Deti sú v závislej pozícii, nevedia sa ešte o seba postarať. Nové možnosti otvára spoločná hra s inými deťmi.

SPOLOČNÁ HRA DETÍ

V spoločnej hre si deti dohadujú, čo sa budú hrať, kto sa zapojí. Určujú si vlastné pravidlá hry, aby ich hra bavila. Pripojenie sa k detskej skupine je náročná zručnosť, ktorá sa vyvíja počas detstva postupne.

Vývin spoločnej hry prebieha podľa odborníkov v piatich fázach:

1. Sledovanie hry ostatných: dieťa je blízko hrajúcich sa detí, sleduje ich zrakom, sluchom. Ešte sa nepokúša zapojiť.
2. Individuálna hra: dieťa hrá sa medzi deťmi s inými hračkami. Vníma ich, ale nekontaktuje.
3. Paralelná hra: dieťa sa hrá v skupine ostatných detí rovnakým spôsobom, rozpráva sa s nimi. Vzájomne si do hry nezasahujú.
4. Asociatívna hra: deti sa sledujú, pomáhajú si. Môžu vystúpiť z hry bez jej narušenia.
5. Kooperatívna hra: dieťa sa zapája do organizovania hry spolu s inými deťmi. Ak vystúpi z hry, vyžaduje to úpravy hry.

Individuálna samostatná hra má svoj význam. Dieťa sa učí sústrediť sa na hru, skúma hračky a skúša si rôzne spôsoby použitia v hre. V prítomnosti iných detí má možnosť spontánne sledovať rôzne formy hry, počúvať a potom hru napodobovať.

Hru môže ovplyvňovať aj samotný výber hračiek. Skladačky podporujú skôr individuálnu hru, pieskoviská hru paralelnú. Veľké hračky povzbudzujú spoločnú hru a spoluprácu detí.

Pripravili: Otília Čechová, Miroslava Ďurajková

Spracované podľa:

A. U. Alfaro, V. S. Morash, D. Lei, D. Orel Bixler: Joint engagement in infants and its relationship to their visual impairment measurement, Infant Behavior and Development, 50, 2018, 311-323

E. van den Broek, Y. Moleman, J. Hellendoorn: Škála vývoje hry dětí se zrakovým postižením, Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2015

Y. Moleman, E. van den Broek, A. van Eijden: Rosteme hrou. Raná péče EDA, o.p.s., Praha 2014