Každodenné povinnosti alebo svet plný objavov

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa učia deti v ranom veku?

Vydané  24. marca 2020, zverejnil 
 

1. ČASŤ CITOVÉ PUTO S RODIČMI

Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život. KAŽDODENNÝ ŽIVOT Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme stávajú sa našimi rutinami. INKLÚZIA ZAČÍNA DOMA Bežné aktivity majú svoj priebeh začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Základné najdôležitejšie veci pre život sa učíme vo svojej rodine. Inklúzia začína doma. MALÉ DIEŤA JE VŠADEPRÍTOMNÉ Malé dieťa bez zdravotného znevýhodnenia v domácnosti všetko pozoruje, počúva, chytá, opakuje, skúma. Zapája sa a komunikuje. Osvojuje si zručnosti každodenných rutín, spája ich do celkov, ako to vidí u iných. Kým začne jesť lyžicou, učí sa ju chytiť, búcha ňou o stôl, dá ju do úst, naberá jedlo. Aktivity predstiera v hre (napr. varenie, ukladanie bábiky na spánok). V hre však môže napodobovať len to, čo samo zažilo, videlo a skúsilo. Kedy sa to naučilo?

2. ČASŤ ODKIAĽ TO VŠETKO VIE?

Rodičia si ani neuvedomujú, koľko dieťa naučili, koľko odpozeralo a napodobilo. Na začiatku to bolo iba chytanie vecí, strkanie ich do úst, búchanie, hádzanie a…. nekonečné opakovanie. Nácvik jednoduchých úkonov je však základom pre získanie dôležitých sebaobslužných zručností (strkanie rúk do rukávu pri obliekaní, jedenie..), pre rozvoj hry a pod. Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život. KEĎ TO NEFUNGUJE, PÔJDE TO INAK Dieťa cez aktivity získava zaujímavé skúsenosti aké zvuky, reakcie dospelých vyvolá, keď búcham lyžičkou o tanier, či pohár plný mlieka? Nachádza vhodné spôsoby použitia predmetov, s ktorými sa stretáva. Ak nemôže použiť už zvládnutý postup, skúša nový ak nemôže chytiť drobnú vec dlaňou, skúša iný spôsob palcom a ukazovákom a pod. V ranom veku sa teda deti učia najmä cez priamu telesnú interakciu s okolím, spájanie pohybu s videním, počúvaním, chytaním a hmataním, ochutnávaním. Ako to je pri dieťati so zdravotnými obmedzeniami?

3. ČASŤ AKÉ MOŽNOSTI UČENIA MÁ DIEŤA SO ZDRAVOTNÝMI OBMEDZENIAMI?

Ak má dieťa slabý zrak alebo nevidí, čo môže porozumieť z okolitých zvukov a diania? Ak aj slabo počuje, aké má možnosti učiť sa? Ak je pohybovo obmedzené, k čomu sa dostane? Ak je izolované v chránenom priestore, koľko príležitostí má sledovať bežný život a skúšať, ako veci fungujú? Odkiaľ sa zázračne vzalo jedlo, ktorým ho mama kŕmi? Ako to všetko prebieha? ČO OD DIEŤAŤA OČAKÁVAME K zdravotnému obmedzeniu sa niekedy pridáva aj prílišné ochraňovanie dieťaťa, nízke očakávania. Rodičia nečakajú na iniciatívu dieťaťa, vopred plnia jeho potreby a želania. Dieťa si navyká na pozíciu pasívneho prijímateľa. Je to pochopiteľné, rodičom chýbajú skúseností a informácie, ako nájsť správnu mieru v podpore dieťaťa. pri jeho osamostatňovaní. KĽÚČOVÁ OTÁZKA Každá rodina má priority, čo by chcela, aby ich dieťa dosiahlo. Rovnako dôležité je však poznať, čo dieťa najviac zaujíma, čo má/nemá rado a na tom stavať jeho podporu. Z ktorých denných aktivít s členmi rodiny sa najviac teší? Môže to byť príchod otca z práce a spoločné jašenie, sledovanie obľúbeného programu v TV, čítanie knižky. ČO EŠTE ZVÁŽIŤ Pri učení treba rozpoznať, čo dieťa dokáže robiť samo, čo s pomocou iného a čo je ešte pre neho príliš ťažké. Dospelí by mali poskytovať dieťaťu správne množstvo a druh podpory, ktorú dieťa práve potrebuje. Ako spoznať, v čom pomôcť a čo nechať na dieťati, aby sa učilo?

4. ČASŤ HĽADÁME SPRÁVNU MIERU PODPORY NA PRÍKLADE JEDLA

Ak dieťa už dokáže udržať lyžicu, búchať s ňou o podnos, no ešte nevie jedlo nabrať a doniesť ho do úst, to je jeho najbližšia oblasť vývinu. Dospelý pomáha s naberaním, odnesením lyžice do úst, rotovaním zápästia, ponechaním jedla v ústach a odnesením lyžice späť. Keď dieťa zvládne donesenie jedla do úst, obmedzí sa pomoc už len na naberanie jedla. OD FYZICKEJ PODPORY K SLOVU Nácvik zručnosti by mal prebiehať v rôznych podmienkach a časoch, aby sa zručnosť upevnila a zovšeobecnila. Podpora rodičom môže mať rôzne formy od priameho fyzického navedenia dieťaťa alebo dotykového signálu na telo, cez slovne usmernenie až po iba slovne povzbudenie a pochvalu. Ako to spraviť, aby sa dieťa so zdravotným znevýhodnením aktívnejšie zapájalo do každodenných činností a naučilo sa tak viac?

5. ČASŤ ZÁKLADOM JE PRAVIDELNÝ DENNÝ REŽIM

Pri nácviku zručností sa opierame o zhodnotenie aktuálnej vývinovej úrovne dieťaťa, jeho potrieb a záujmov. Medzi deťmi sú veľké rozdiely vo zvládnutí každodenných aktivít, v miere zapojenia do nich, v samostatnosti a v komunikácii. Základom je však pravidelný denný režim, ktorý umožní dieťaťu vnímať následnosť denných rutín a vopred sa na zmeny naladit. KEĎ DIEŤA VIE, ČO MÔŽE ČAKAŤ Dieťa vďaka pravidelnému režimu začne jednotlivé aktivity predvídať a dá najavo, že vie, čo bude nasledovať. Môžeme to posilniť aj tým, že mu slovným popisom podáme zvolený vhodný predmet, ktorý nasledujúcu aktivitu reprezentuje (napr. cenganie kľúčmi pred vychádzkou). Dávame pozor, aby sme dieťa podnetmi nezahltili, nedali veľa podnetov naraz. AKO TO SÚVISÍ S UČENÍM? Dieťa vďaka predvídaniu získava pocit kontroly nad svojím životom má možnosť aktívnejšie sa zapojiť, dať najavo pocity, rozhodnúť, čo chce. Svet sa stáva bezpečnejší, predvídateľnejší, bez nečakaných zmien a stresov. Zvyšovanie samostatnosti detí so zdravotným znevýhodnením a rozvoj ich komunikácie je veľkým prínosom pre celú rodinu. KAŽDODENNÉ AKTIVITY V RODINE Ktoré to sú? Začínajú sa prebúdzaním, hygienou, obliekaním, raňajkovaním. Môžu pokračovať hrou, vychádzkami, spánkom, pobytom na ihrisku, nakupovaním, kúpaním, končia ukladaním na spánok. Deti sa zapájajú podľa veku, znevýhodnenia, času i prístupu dospelých. Nie vždy je priestor pre nácvik zručností, často treba zvážiť priority v rodine. Každodenné rutiny sú v rámci sprevádzania rodín Ranou starostlivosťou súčasťou rozhovorov s rodinou a podkladom pre prípravu individuálnych plánov rodiny. Naším spoločným zámerom je zvyšovať zapojenie, samostatnosť a komunikáciu dieťaťa v každodennom živote rodiny.

 

Sériu Ako sa učia malé deti pre vás pripravila Otília Čechová a tím Ranej starostlivosti.

Zdroje: Nielsen, L: Učení zrakově postižených dětí v raném věku, McWilliam, R.A.: Routines-Based Early Intervention, Paul H. Brookes Publishing Co.USA, 2010, Pogrund, R.L.Fazzi, D.L.: Early Focus, American Foundation for the Blind, USA, 2010 a naše skúsenosti z rodín. https://ranastarostlivost.sk/ 

 

 
 

Prečítajte si aj naše ostatné články

Rozvoj dieťaťa a podpora rodičovstva

Vitálne kapacity

Spánok

Obliekanie

Hygiena

Hra

Jedenie

Interakcie a vzťah

Povedali o nás